Reštaurácia Kalibra spoločnosti WAGON SLOVAKIA KOŠICE na nádraží Poprad-Tatry spoločnosti Železnice Slovenskej republiky patrí k tým, ktoré sme dňa 18.04.2018 nenavštívili náhodne pri použití tejto železničnej stanice (aj keď inak, než náhodne by ju štandardným cestujúcim navštíviť ani nešlo, pozrite nižšie, prosíme). Zaregistrovali sme ju v deň jej vzniku (15.01.2018) a hneď sme vedeli, že ju chceme (z niekoľkých dôvodov) navštíviť, aj keď sa nenachádza práve najbližšie k nám. Tými dôvodmi je jej poloha (vyhliadková), skúsenosti s jej prevádzkovateľom z reštauračných vozňov a náš záujem o výsledky modernizácie tejto železničnej stanice (keďže okrem gastronómie sa zaujímame i o verejnú osobnú dopravu, urbanizmus, architektúru a design).
Privítal nás prekvapivo veľmi príjemný personál, ktorý nám ponúkol výber z obedňajšieho menu (zobrazeného na jednom z monitorov). My sme však mali záujem o širšiu ponuku mimo obedňajšieho menu, zobrazenú na inom monitore. Bohužiaľ sme dostali odpoveď, že táto ponuka (aj keď nevieme, prečo teda zverejnená) nie je platná v dobe ponuky obedňajšieho menu, čo nás zarazilo (spolu s tým, že sa jedná o samoobslužnú prevádzku, ktorá je však dnes v reštauračných zariadeniach v doprave módna...). Náš výber však skončil kompromisom, keďže ústretový personál nám ponúkol špecialitu v podobe Bravčový plátok s ryžou na šípkovo-vínovej omáčke (tá nás presvedčila) s kapustovým šalátom (3,90 EUR). Dali sme si k tomu pivo Zlatý Bažant tmavé (1,40 EUR) spoločnosti Heineken Slovensko a potom víno Chardonnay (1,90 EUR) a Frankovka modrá (1,90 EUR). Chuť jedla bola zaujímavá, aj keď pre nás, milovníkov výraznejších chutí, trochu decentná. Rešpektujeme však, že sme boli v prostredí slovenskej kuchyne a že jedlo nebolo na objednávku. (So slovenskou kuchyňou sa však spája ešte jeden fakt, ktorým je umenie uspokojivo zvládnuť atribút Kreativita nášho hodnotenia...)
Pri konzumácii sme zažili podobný výhľad, ako poskytujú reštaurácie na nádraží Basel SBB - totiž výhľad na vlaky pod reštauráciou. Je to iba druhý taký prípad, ktorý je nám známy. Tu je však doplnený o pohľad na panoráma veľhôr Vysoké Tatry a teda o to viac zamrzí, že reštaurácia nemá svoju vonkajšiu vyhliadkovú terasu.
Reštaurácia je čistá (vrátene jej toaliet, od ktorých však sme si museli kľúče vypýtať u personálu, aj keď s ohľadom na nižšie popísané fakty (odľahlosť, bariérovosť a neznámosť tejto reštaurácie) tomuto opatreniu dosť dobre nerozumieme) a je celkovo moderne a pekne riešená (monitory okrem ponuky zobrazujú aj odchody vlakov či krátkometrážne filmy). Nášmu architektonickému oku však neunikly určité detaily v podobe nezapusteného osvetlenia socialistického designu nepríjemnej ostrej bielej farby na prístupovom schodišti hneď nad logom reštaurácie, ktoré (ono osvetlenie) spolu s núdzovým osvetlením (či bezpečnostnou kamerou(?)) pod ním kazí celkový dojem z tohoto loga. (Priamo v reštaurácii podobne pôsobí nezapustená skrinka protipožiarnej výbavy.) Je to všetko patrné z obrázkov.
Mali sme možnosť (celkom príjemne) stráviť čas v tejto reštaurácii od obdobia, keď slnko nesvietilo ešte do nej (pozrite sa na fotografiu s vínom Frankovka modrá, prosíme) do obdobia, keď už do nej svietilo (pozrite se na fotografiu s vínom Chardonnay, prosíme)). Vďaka tomu sme zaznamenali rozdiel, keďže začal pôsobiť tzv. skleníkový efekt (a to teplota vonkajšieho prostredia bola len 17 °C pri vlhkosti 61 % a rýchlosti vetru 7 km/h (viditeľnosť bola 12 km, čo bolo s ohľadom na to, že sme boli vo vyhliadkovej reštaurácii, skvelé)). Máme preto obavu, či klimatizácia reštaurácie zvládne letné nápory slnečného svitu, hlavne v jej časti s nižším stropom.
Vtipné je umiestnenie názvov ponúkaných jedál na schodišťové stupne (ešte by mohla byť väčšia ponuka jedál - schodov do reštaurácie je dosť). (Tu nemôžeme nespomenúť bariérové riešenie prístupu do tejto reštaurácie, čo jej návštevu mnohým cestujúcim znemožňuje; ostatne behom našej návštevy v čase podávania obedňajšieho menu (bol pracovný deň) neprekročil počet hostí číslo 7 v jeden moment.)
Celkový inak dobrý dojem z tejto návštevy reštaurácie nám však kazí zásadný fakt - veci neznalí nahodilí cestujúci by sa o nej pri použití železničnej stanice Poprad-Tatry zrejme nedozvedeli, lebo informácia o nej absolútne chýba v hale dolnej a strednej a prvá zmienka o nej je až na konci haly hornej (pri kaviarni Šálka identického prevádzkovateľa), z ktorej vedú ešte oné schody do reštaurácie, umiestnenej v najvyššie verejnosti dostupnom mieste stanice Poprad-Tatry. (I my sme trochu podozrivo blúdili a tesne pred cieľom sme museli odolať upozorneniu akéhosi miestneho zriadenca, že nemáme ďalej ísť, keďze je výluka a vlaky smer Starý Smokovec nejazdia (ich nástupište je za schodišťom do reštaurácie)). Problémy sú podľa prevádzkovateľa tejto reštaurácie na strane majiteľa objektu (ŽSR), ktorý podať informáciu o existencii tejto reštaurácie v hlavnej trase prúdu cestujúcich odmieta. Riešenie napr. v podobe využitia aplikácií chytrých telefónov však nebolo zvažované... (Možno by potom mohla byť aj upravená/predĺžená otváracia doba tejto reštaurácie...)
Domnievame sa, že celkovo má táto nová reštaurácia naštartované dobre. Doporučujeme však venovať pozornosť našim vyššie uvedeným poznatkom a pripraviť sa na možnú situáciu, že bude obnovená aj bývalá reštaurácia na začiatku hornej haly; zvlášť, ak by mala byť v rukách konkurencie.
Hodnocení/Évaluation/Evaluation/Bewertung Cestování na talíři/Voyager sur l´assiette/Traveling on a plate:
prostředí/ambiance/ambience/Ambiente: ****
výkonnost/efficacité/efficiency/Wirksamkeit: *****
čistota/propreté/cleanliness/Sauberkeit: *****
zdvořilost/courtoisie/courtesy/Höflichkeit: *****
obsluha/service/service/Bedienung: *****
kvalita/qualité/quality/Qualität: *****
čerstvost/fraîcheur/freshness/Frisches: *****
tvořivost/créativité/creativity/Kreativität: **
